Fermentácia a zaváranie sú dva odlišné spôsoby konzervovania zeleniny, ktoré sa v slovenských kuchyniach používajú od nepamäti. Každý má svoje výhody a hodí sa na inú situáciu.
Ako funguje fermentácia
Pri fermentácii sa zelenina (napríklad kapusta) necháva kvasiť vo vlastnej alebo pridanej soľnej šťave pomocou prirodzených bakterií mliečneho kvasenia. Výsledkom je kyslá chuť a vysoký obsah probiotík a vitamínu C.
Ako funguje zaváranie
Pri zaváraní sa zelenina alebo ovocie zalieva horúcim nálevom (najčastejšie octovým alebo cukrovým) a poháre sa následne sterilizujú. Vysoká teplota zničí mikroorganizmy a vytvorí vákuum, ktoré zaistí dlhú trvanlivosť.
| Vlastnosť | Fermentácia | Zaváranie |
|---|---|---|
| Proces | prirodzené kvasenie | sterilizácia teplom |
| Trvanlivosť | mesiace v chlade | 1 – 2 roky |
| Vitamíny a probiotiká | vysoký obsah | nižší obsah |
| Chuť | výrazne kyslá | závisí od receptu |
Čo si vybrať
Ak vám ide o dlhú trvanlivosť a rôznorodosť chutí, zaváranie je praktickejšie. Ak chcete zachovať maximum vitamínov a probiotík, fermentácia je lepšia voľba. Mnohé domácnosti využívajú oba spôsoby súčasne, podľa typu zeleniny.
Dajú sa oba postupy skombinovať
Áno – hotovú fermentovanú kapustu môžete po dokvasení naplniť do pohárov a krátko sterilizovať. Zaváraním sa síce zníži obsah probiotík, ale výrazne sa predĺži trvanlivosť a kapusta sa dá bezpečne skladovať aj mimo chladničky počas celej zimy.
Bezpečnosť pri fermentácii
Pri fermentácii je dôležité udržať zeleninu ponorenú v jej vlastnej šťave, aby sa k nej nedostával vzduch a nerozmnožili sa nežiaduce plesne. Pokiaľ sa na povrchu objaví farebná alebo tmavá pleseň, celú vrstvu i priľahlú kapustu je potrebné odstrániť a kvasenie dôkladne skontrolovať.
Vyskúšajte náš recept na kyslú kapustu vlastnej výroby alebo na klasické nakladané uhorky.
